Iste, všeci chceme za svoju nehnuteľnosť dostať maximum, pokiaľ ju predávame. Prax je však taká, že naša predstava o získanej sume býva často nereálna. Čo to spôsobuje?
Realitný maklér má snahu na základe skúseností, praxe i cenových máp majiteľovi nehnuteľnosti dobre poradiť. Majiteľ nehnuteľnosti to ale často vidí naopak. Prečo?
V roku 2015 vydal Journal of Housing Economics veľmi zaujímavú štúdiu. Ľudia nadhodnocujú ceny nehnuteľností o 8%. Ale len v prípade, že sa jedná o tú ich. V prípade, že sa nejedná o ich nehnuteľnosť, jej cenu nenadhodnocujú. Tento efekt má dokonca aj svoj ekonomický názov – Endowment efekt. Alebo tiež vlastnícky či majetnícky efekt.
Inými slovami, pri tei istej veci robí človek cenový rozdiel medzi cenou, za ktorú je ochotný predať a za ktorú je ochotný kúpiť. Napríklad úplne rovnaký byt budeme chcieť predať vždy za viac, než za koľko by sme ho boli ochotný kúpiť. A pre zaujímavosť, zďaleka sa to netýka len nehnuteľností, ale v podstate čohokoľvek nami vlastneného.
A dôvody?
1. Citové puto. K veciam, ktoré vlastníme si vytvárame citové puto. A sme teda ochotný sa ich vzdať iba za vyššiu sumu, ktorá nám tento cit “nahradí”.
2. Blud utopených nákladov. Ako majitelia mávame pocit, že predajom musíme získať investovane náklady. Za kuchynskú linku v hodnote 4 000 Eur už ale nikdy rovnakú sumu nedostaneme.
3. Ikea efekt. Ak sme v nehnuteľnosť sami vymaľovali, vešali lustre či pokladali podlahu, tak to všetko spôsobí vyššie zmienený efekt o nereálnej predstave ceny.
Ako z toho von?
Skúste si predstaviť, že vo vašej nehnuteľnosti bývajú úplne cudzí ľudia, Osloboďte sa od citových väzieb a položte si otázku. Koľko by som bol ochotný za takú nehnuteľnosť zaplatiť ja?
Pokiaľ už nehnuteľnosť predávate a nedarí sa vám to, zrejme sa vám prihodil Endowment efekt a požadujete za ňu až príliš vysokú cenu.
Nechajte si poradiť od profesionálneho makléra. Možno sa vám zo začiatku nebude páčit, ale naozajstný profesionál vám skutočne vie poradiť dobre.
